Je to veľmi emotívny príbeh, ktorý opisuje cestu sýrskych manželov z vojnou týranej Sýrie, ktorú podnikli ako emigranti. Hlavná postava Nuri chová včely a jeho manželka Afra je známa umelkyňa, maľuje obrazy. Zmeny, ktoré prináša občianska vojna prichádzajú postupne a uvedomujú si, že vo svojej rodnej krajine ďalej nemôžu zostať. Ako prvý odchádza Nuriho bratranec s manželkou a dcérou, ktorý nášho hlavného hrdinu naučil všetko o včelách. Pre oboch znamenajú včely cely význam života. Afra dlho váhala s útekom no rozhodujúci okamih nastal, keď mína roztrhala na ich syna pri ich dome. Afra oslepla. Pomocou prevádzača sa dostali do Turecka. Pri čakaní na presun do grécka spolu s nimi býval v byte aj malý chlapec ktorého si Nuri veľmi obľúbil. V utečeneckom tábore sa chlapec jedného dňa oddelil on manželského páru a nevrátil sa keď sa dopravovali do Atén. Po príchode do Atén ich čakala najhroznejšia časť cesty. Čas trávili v obrovskom mestskom parku v stane okolo sa pohybovali drogovo závislí a iný zlí ľudia, veľmi sa v noci báli. Zostali tu veľmi dlho zablokovaní nakoľko úrady neposúvali utečencov ďalej do Európy. Ich jedinou nádejou bolo dostáť sa do Anglicka za ich bratrancom. Nuri zohnal peniaze na cestu bolestným spôsobom. V Anglicku žijú u veľmi milej pani kde majú konečne svoje pohodlie a súkromie a čakajú na udelenie víz. Afra ma obrovské bolesti oči a keď navštívia očného lekára ten zisťuje že ma oči v poriadku ale po smrti svojho syna sa s tým takto jej organizmus vyrovnal. Príbeh sa konci udelením víz, presťahovaním za ich bratrancom kde sa spolu opäť venujú chovu včiel a šírenie ich odkazu ďalej.