Dvojkniha autorov Jána Tazberíka a Dany Podrackej. Autor jednej polovice textu knihy chce „opísať vec osebe ako celkom obyčajnú vec. Cez ňu možno pochopiť aj zmysluplné poslanie veci osebe v ľudskom chápaní predmetnosti. Pretože cestu, po ktorej kráčame počas tohto návratu k prameňom svojho „bytovania“, otvára práve poézia, odhaľuje ju jedine básnik, básnické dielo silou svojej obraznosti, schopnosťou extatického videnia pravdy bytia a svojím nescudziteľným darom umožňujúcim sprostredkovať v spolu-bytí túto pravdu iným.