Veľryby
Keď sa povie slovo veľryba každého hneď napadne veľká ryba, no nie je tomu tak, pretože veľryba nie je ryba, je to cicavec. Najväčší tvor na planéte je Vráskavec Ozrutný alebo sa nazýva aj modrá veľryba Dosahuje dĺžku až neuveriteľných 33,5m.Dožíva sa až 80 rokov, a je ťažký 160 ton. Mláďa váži po narodení 3 tony a dlhé je 8 metrov. Denne spotrebuje asi 200 litrov materského mlieka a priberá 90 kg denne. Vo veku 7 mesiacov prestáva cicať a má už úctyhodných 20 ton. Samica počas kojenia stráca týždenne na váhe až 1000 kg. Iné druhy týchto veľrýb sú vráskavec obrovský, vráskavec ozrutný, veľryba obrovská, veľryba modrá, modrá veľryba a Sibbaldova veľryba. Keporkak ( Megaptera novaeangliae ) je robustná kosticová veľryba z čeľade vráskavcovitých , ktorý sa vyznačuje dlhým sudovitým telom s dĺžkou 14–15 metrov a dlhými svetlými hrudnými plutvami, ktoré dosahujú až tretinovú dĺžku tela. Najväčší jedinci môžu mať k 17 metrom, samice bývajú o 1–1,5 m dlhšie ako samce. Typická váha tela sa pohybuje okolo 25–30 ton, najväčší jedinci zrejme dosahujú váhu okolo 40 ton. Keporkaci sú známi svojim akrobatickým správaním nad hladinou mora, počas ktorého ako jediní zástupcovia kosticovcov dokážu dostať nad hladinu celé svoje telo. To spolu s ich zvedavým správaním, vďaka ktorému sa približujú k lodiam na krátku vzdialenosť, z nich robí populárne ciele pozorovateľov veľrýb. Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae) má najdlhšie plutvy medzi veľrybami – 5,5 m. Aj napriek svojej váhe (65 ton) je vynikajúcim skokanom. Dokáže sa celý vymrštiť z vody až 80 krát za sebou. Medzi cicavcami je aj najväčším cestovateľom. Ročne prepláva asi 20 tisíc km. V priemere sa dožíva 40 rokov, to znamená, že za život prepláva až 800 000 km (ako na Mesiac a späť). Jedna skupina vráskavcov dlhoplutvých migruje každoročne medzi Havajskými ostrovmi a Aljašským zálivom. Druhá skupina týchto veľrýb zasa medzi Karibským morom a Grónskom a Islandom. Tretia skupina sa každoročne presúva z antarktickej oblasti pozdĺž juhoamerických brehov až do rovníkových teplých vôd. Vorvaň Tuponosý(Physeter macrocephalus) -najväčšia zubatá veľryba
Žije najmä v tropických moriach, ale občas sa zatúla ďaleko na sever i na juh. Dokáže sa potopiť do hĺbky vyše 2000m. Zuby (25 cm dlhé) má iba v dolnej čeľusti. Pomáhajú mu chytať a rozžúvať kraky a sépie, ktorými sa živí. Dosahuje dĺžku 25,5 m a hmotnosť 50 ton, samica však býva oveľa menšia ako samec. V neobyčajne veľkej a hranatej hlave má dutinu naplnenú žltkastou olejovitou hmotou, ktorá je známa ako vorvaňvina (spermacet). V minulosti sa používala v lekárstve a vyrábali sa z nej sviečky. Dúfam že sa vám môj príbeh páčil a toto je koniec príbehu o Veľrybách.