Sakura je mladá a citlivá Japonka, ktorá sa po nečakanej a bolestivej smrti svojej milovanej babičky vracia do jej malebnej, tradičnej dedinky, aby sa postarala o jej pozostalosť a našla pokoj. Tam, v záhrade plnej spomienok, stretáva Harukiho, chlapca, s ktorým sa ako malé deti kedysi hrali a zdieľali svoje tajomstvá, ale potom sa jeho rodina odsťahovala a stratili kontakt. Ich nečakané stretnutie po mnohých rokoch je plné nostalgických spomienok na bezstarostné detstvo, ale zároveň je poznačené aj novým, nečakaným napätím a uvedomením si, že už nie sú deťmi. Spoločne sa začínajú starať o starú, spustnutú čerešňovú záhradu, ktorá patrila jej babičke, a postupne objavujú, že ich detská náklonnosť a priateľstvo sa premenili na niečo oveľa hlbšie a silnejšie. Je to dojemný príbeh o láske, rodine, tradíciách a o hľadaní samého seba v krásnom a pokojnom prostredí Japonska. Milujem japonskú kultúru, jej tradície a estetiku, a táto kniha ju nádherne a citlivo zobrazuje, tie opisy boli ako živé maľby, ktoré sa mi premietali pred očami. A ten Haruki bol taký milý, pozorný a starostlivý, presne ten typ chalana, ktorý by ti priniesol horúci čaj a deku, keď ti je zima a potrebuješ sa cítiť bezpečne. Prekvapilo ma, ako sa dokázali tí dvaja ľudia, ktorí prešli toľkými zmenami a boli oddelení rokmi, opäť k sebe vrátiť a ako sa ich vzťah vyvíjal tak prirodzene a postupne, bez zbytočných dramatických zvratov a konfliktov. A fascinovalo ma, ako autorka dokázala vykresliť tú pokojnú a harmonickú atmosféru japonského vidieka a zároveň aj silné, hlboké emócie, ktoré prežívali postavy. Bol to taký jemný, nežný a dojemný príbeh.
