Na túto knihu som počula veľa dobrých odporúčaní z môjho okolia, a preto som po po prvýkrát nej siahla. Už na prvých stranách ma autorka zaujala zapletkou príbehu – paremová jurda, ktorá núti griše robiť neuveriteľné veci.
Po nástupe Kaza Brekerra začal zhromažďovať ďalšie neznáme postavy s načrtnutím do ich života a výsledkom bola banda vyvrheľov, ktorá má za úlohu oslobodiť väzňa z najväčšmi stráženej pevnosti. Po oznámení plánu príbeh nabral tempo a autorka vytvárala sieť vzťahov. Po prečítaní som si uvedomila, že práve tieto vzťahy na mňa zapôsobili v najväčšej miere.
Každá postava bola nezabudnuteľná, no najviac ma oslovila postava Kaza. Predovšetkým tým, že do jeho vnútra nebolo možné vidieť a komplikovaným vzťahom medzi Inej a Kazom.
Dejová línie na mňa pôsobili prirodzene a ani jeden jediný krát som o deji nezapochybovala. Autorke som hltala každé jedno slovo. A to nielen kvôli príbehu ale aj kvôli štýlu písania, ktorý je pri Vranej šestke pomerne vyvážený – nejaké tie opisy a potrebné množstvo priamej reči.
Za mňa taáto kniha bola oddychová literatúra, pri ktorej som nemusela moc rozmýšľať a nechávala sa unášať dejom. Bolo to dokonalé vyváženie romantiky a dobrodružstva.