Nádherná kniha. Tak veľmi ma očarila, že som ju nedokázala pustiť z rúk. Títo dvaja ľudia si jednoducho museli nájsť cestu k sebe – boli úžasní, úprimní a plní vďačnosti, akoby pre nich ani neexistovala iná možnosť. Dokonca mi vôbec neprekážalo, že aj po viac než 350 stranách medzi nimi ešte nepadol ani jediný bozk. Pri iných knihách by som možno namietala, že autorka zbytočne naťahuje dej, no tu mi to naopak vyhovovalo a užívala som si každú stránku. Pravdou je, že som si Rhodesa zamilovala – a zakaždým, keď oslovil Auroru „anjelik“, sa mi srdce roztápalo o čosi viac.
Na jednej strane sú si veľmi podobní – obaja poznačení sklamaniami z ľudí, situácií a stratou niekoho či niečoho dôležitého. Aurora už dvadsať rokov nesie bolesť zo straty matky, ktorá sa nevrátila z túry a dodnes ju nenašli. Zároveň ju zranil aj Kaden, jej partner, ktorý ukončil štrnásťročný vzťah, o ktorom verila, že je pevný a úprimný. Rhodes síce nechal za sebou kariéru v námorníctve bez ľútosti, no jeho najväčšou prioritou je syn Amos – plachý, čistý a výnimočný chlapec v pubertálnom veku. Napriek podobnostiam sa v jednom zásadne líšia: Aurora je ukecaná a otvorená, zatiaľ čo Rhodes je tichý a uzavretý.
Ich cesty sa pretnú práve vďaka Amosovi, ktorý bez vedomia otca prenajme Aurore garážový byt. Počiatočný hnev sa postupne mení na toleranciu, z nej vzniká radosť zo spoločnosti a napokon prerastie do lásky.
Už dávno som nečítala tak krásny romantický príbeh, v ktorom mi vôbec nechýbali detailné opisy intimity. Namiesto toho som dostala niečo oveľa cennejšie – čistú, úprimnú lásku, v ktorej sa ľudia navzájom zaujímajú, starajú sa o seba a chcú si pomáhať. A sledovať, ako sa postupne otvára Rhodesova duša, bolo jednoducho čarovné – presne taký muž, do ktorého by sa zamilovala nejedna žena.