Kniha rozpráva o príbehu muža, ktorý sa stretne so ženou, ktorú nájde samú plakať. V momente sa do nej zamiluje a vyhlási, že sa do nej zamiloval. Čoskoro však zistí, že nie je jediný muž v obraze. Samostatná kniha je celkom krátka, ale dokáže vyrozprávať dosť zaujímavý príbeh. Podarilo sa mu zachytiť ten moment šťastia z pádu, ten pocit keď sa zamilujete a existujete len vy a a ten druhý, ale takisto aj smútok z neopätovanej lásky. Vzťah hlavných postáv bol zvláštny, ale pravdepodobne kniha nemala zobrazovať skutočné interakcie, ale ich zrýchlenú podobu, ktorá prebehala každou fázou lásky.
White Nights nebola najromantickejšia kniha, čo som kedy čítala, ale odvádza mimoriadne pôsobivú prácu pri vyjadrovaní okamihov lásky. Čítanie ma pohltilo, držalo ma v napätí od prvej do poslednej strany.
Najsmutnejšia časť tohto príbehu podľa mňa ale však nebolo ani to, že ho žena, do ktorej sa zamiloval, opustila pre iného, ale bol to fakt, že jej meno bolo spomenuté viac ako 130 krát, a meno muža nikdy.
Knihu odporúčam prečítať ak máte radi rýchle romániky, alebo si váš „crush“ našiel niekoho iného a vy potrebujete nejakú podporu, že nie každé zaľúbenie skončí pozitívne.
