Hamlet je synom mŕtveho dánskeho kráľa, ktorý sa tiež nazýval Hamlet. Hamlet starší bol zavraždený Hamletovým strýkom Claudiom. Motívom knihy bola práve jeho pomsta k vrahovi jeho otca. Popri jeho túžbe po pomste Hamlet zavraždí Polónia – radcu nového kráľa Claudia a otca Laerta a Ofélie. Po smrti jeho otca sa Laertes taktiež vydá za pomstou. Dalo by sa teda povedať, že Laertes je druhým Hamletom hry?
Hamlet aj Laertes majú toho veľa spoločného. Po prvé, aj Hamlet aj Laertes zažili smrť otca. Pre mladých mužov, ako sú oni, to je tragická udalosť, preto že sa k svojim otcom celý život vzhliadali ako ich nástupcovia. Okrem toho sú aj obaja celkom vysokopoložení na kráľovskom dvore, Hamlet ako princ a Laertes ako syn radcu a rytier. Obidvaja po smrti otca teda cítili túžbu pomstiť sa za svojho otca.
Ich prístupy k pomste boli ale celkom rozdielne. Hamlet pri vykonávaní jeho pomsty o dosť viac váhal, dá sa to spozorovať napríklad pri jeho niekoľkých monológoch či pri jeho divadlu, kde nepriamo prezradil, že tuší, čo sa stalo s jeho otcom. Laertes, naopak, pristupoval k celej situácii viac bezhlavo, pokúšal sa Hamleta zabiť čo najskôr, aj za cenu niekoľkých chýb, ktorých sa popri tom upustil.
Napriek ich rozdielom v prístupe si sú podľa mňa veľmi podobní. Ich motív k pomste bol identický a mali podobné znaky. Líšili sa iba ich povahami, kvôli ktorým boli aj ich prístupy k samotnej situácii rozdielne. Laertes teda podľa mňa svojim spôsobom je druhý Hamlet hry, práve svojim poslaním za pomstou a stratou otca. Nepovedal by som ale, že Hamlet a Laertes sú rovnakí. Laertovi chýba práve to, čo robí Hamleta Hamletom – jeho hĺbavosť a dlhé úvahy.
Dielo sa mi celkovo páčilo, dej bol zaujímavý. Tým, že dielo je dráma, sa mi ľahko v mysli predstavovalo, ako scéna vyzerala. Páčili sa mi myšlienky Hamleta, ale aj rozpracovanosť vedľajších postáv, kde každá z nich mala „niečo do seba“. Chvíľami sa mi zdalo ťažšie zorientovať v deji, každopádne bol podľa mňa veľmi dobre prepracovaný a koniec bol napínavý.
