Krv elfov je prvá kniha, kde sa príbeh Zaklínača mení zo zbierky poviedok na súvislý román. Tento prechod je veľmi zaujímavý, pretože už sa nesledujú oddelené príbehy, ale jeden veľký dej, ktorý sa postupne rozvíja. Hlavným zameraním knihy je postava Ciri, ktorá sa po predchádzajúcich udalostiach ocitá pod ochranou Geralta a začína sa pripravovať na život v nebezpečnom svete.
Veľká časť deja sa odohráva v Kaer Morhen, kde Ciri trénuje so zaklínačmi ako Vesemir, Lambert či Eskel. Postupne sa učí bojovať a prežiť, no zároveň sa ukazuje, že má aj magické schopnosti. Preto ju začne učiť Yennefer, čo vytvára zaujímavý vzťah medzi nimi. Spočiatku si nerozumejú, ale postupne sa ich vzťah zlepšuje a pôsobí prirodzene.
Okrem osobného príbehu sa v knihe začína riešiť aj politika. Nilfgaard predstavuje veľkú hrozbu a severné kráľovstvá nie sú jednotné, čo situáciu ešte viac komplikuje. Aj keď sa tu neodohrá veľká vojna, cítiť, že sa niečo pripravuje, čo vytvára napätie.
Kniha je viac o budovaní sveta a postáv než o akcii. Niektoré časti sú pomalšie, ale majú svoj význam. Autor si dáva záležať na tom, aby čitateľ pochopil všetky súvislosti.
Môj názor na túto knihu je stále taký, že sa mi celkovo páčila, aj keď je trochu odlišná než pri predchádzajúcich dieloch. Je pomalšia a viac zameraná na vysvetľovanie, čo nemusí každému vyhovovať. Mne sa však páčilo sledovať vývoj Ciri a jej tréning. Oceňujem aj vzťahy medzi postavami, ktoré sú skvelo prepracované. Na druhej strane mi ale chýbalo viac akcie. Napriek tomu to je dôležitá časť série a musí sa prečítať ak chcete prečítať celú ságu.