Betty bola obyčajné dievča z dediny, ktoré sa musela presťahovať do mesta lebo rodičia si našli výhodnejšiu prácu. Mesto bolo pre ňu cudzie. V dedine mala veľa kamarátov a bola populárna v škole. Mala strach z presťahovania do mesta, cítila sa osamelo, smutno ale aj zvedavo.
Betty s jej rodičmi sa presťahovali cez letné prázdniny do mesta. Bola v strese, čo si o nej budú myslieť je noví spolužiaci v škole. Je začiatok školského roka. Zobudil ju nepríjemný zvuk budíka. Vstala a ponáhľala sa do školy. Najprv si chcela dať legíny ale zistila, že sú deravé. Nakoniec si obliekla džínsy. Čo asi dať make-up na jej vyrážku na čele ale oco povedal: “Máš iba 11 rokov!”. Betty si zahundrala: “Jaj, ten môj tato!”. Tak išla s veľkou vyrážkou do školy. Prišla do školy, kde pred budovou postávali ôsmačky. Vykríkli na ňu: “Toto nie je škola pre jednorožce!”. Vtom sa jej prihovorilo okoloidúce dievča: “Nevšímaj si ich.”. Pomohla Betty nájsť triedu a vtom momente zistili, že sú spoužiačky. Do začiatku vyučovania zostávalo približne 15 minút. Betty mala vynikajúci nápad na zoznámenie.
“Inak, my sme sa ani nezoznámili, ja som Betty.”
Dievča odpovedalo: “Ahoj, Betty, ja som Amélia.” Betty bola rada, že sa zoznámila aspoň s jednou spolužiačkou a tým sa trošku upokojila.
Do triedy postupne prichádzali ďalší a ďalší spolužiaci. Počúvala ich komentáre, napríklad: “Kto to je? Čo tu robí? Videl si ju už niekedy?”. No náladu jej pokazila aj pani učiteľka, ktorá prišla do triedy a požiadala Betty, aby sa postavila a predstavila sa svojim novým spolužiakom.
“Ahojte, tak, hmmmm, ja som Betty Nováková, mám 11 rokov a presťahovali sme sa sem z dedinky Dolné Káble.”
V triede nastal neuveriteľný smiech. Betty sa rozplakala. Veľmi je prekvapilo, že sa postavila Amélia. Nahnevano pozerala na svojich spolužiakov a spustila: “Prečo sa jej smejete? Ako by ste sa cítili vy, keby sa vám začne smiať celá trieda?”.
Betty bola dojatá, bolo to vidieť na jej tvári. Prekvapivo aj smiech ustal. Pani učiteľka bola prekvapená z Amélie ako dokázala utíšiť svojich spolužiakov. Nemusela vôbec zasiahnuť, ako keby si všetci uvedomili Améliine slová. Nakoniec sa aj Betty usmiala. Pani učiteľka navrhla, aby si všetci podali ruku s Betty a zoznámili sa. Zistili, že si budú dobre rozumieť.