Na prečítanie som si vybrala knihu od Stéphane Garnier , ktorá nesie názov Ži ako Malý princ.
Knihu som si vybrala preto lebo ma na začiatku zaujala svojím obalom a spolu s ním aj názvov knihy. Som fanúšičkou knihy Malý princ od autora Antoine de-Saint Exupéry a veľmi sa mi páčia jeho myšlienky ktoré skryl v príbehu samotného Malého princa pri jeho každodenných aktivitách. Autor tieto myšlienky vyberá z diela a dosádza do svojho textu len pod trochu iným názvom. Chce tým ukázať ako sa dokážeme pozerať na svet detskými očami aj keď sme dospelí a ak nám to nejde, stačí iba jednoducho dovoliť svojmu detskému ja aby prebralo nad niečím kontrolu. Aspoň na malú chvíľku. Cez kapitoly sa pomaly dozvedám ako nechať priestor pre moje maličké ja aby vykuklo na môj svet a ukázalo mi ho svojimi detskými očami. Sám autor využíva už spomínaného Malého princa ako svoju ukážku, aby sme si vedeli predstaviť čo tým myslí a ako by sme mali zachovať. Vyberá jednotlivé časti povahy malého princa a rozoberá ich na niekoľko strán. Tak na 2 až 3. pod názvom danej kapitoly , ktorá je vždy v otázke, rovno stojí odpoveď Ako Malý princ. V každej kapitole sa vyskytol priestor aby autor ukázal alebo napísal nejaký ten menší úsek zo samotnej knihy. Kniha mi ukázala nový pohľad na ako to voláme detinské správanie, alebo keď niekomu povieme že sa má chovať na svoj vek. Nie všetky veci ktoré sme ako deti robili boli zlé ale boli o niečo výnimočné oproti svetu dospelých. Ku príkladu môžem uviesť jednu kapitolu ktorá hovorí o bohatstve. Keď sme starší, zbierame naše bohatstvo, alebo inak povedané majetok, len s toho dôvodu aby sme mohli zapadnúť medzi ostatných a do spoločnosti. Pre Malého princa to tak ale nie je. On považuje za bohatstvo to, čo mu je prospešné a čomu je prospešný on. Asi všetci poznáme jeho ružu, ona je jeho bohatstvom. Vďaka knihe sa začínam pozerať na niektoré veci o niečo inakšie ako predtým.
Nie je dôležité opustiť úplne svoje detské stránky, skôr by sme si mali ponechať väčšinu z nich a len ich trošku pomodelovať.