Bola raz jedna Zlatuľka a bola tvrdohlavá a rozmaznaná a deťom brala hračky bez dovolenia. Raz išla na prechádzku do lesa, zablúdila a našla drevený domček. Zaklopala na dvere a povedala: „Kto je dnu?“ Ale nikto neodpovedal. Stisla kľučku a vošla dnu.
Boli tam kaš. „Mňam kaša“. jedna sa jej zdala slaná, druhá sladká a ďalšia pripálená. Hodila špinavú lyžicu na obrus. Išla do druhej izby, do obývačky. Tam išla na veľkú stoličku. nebola jej dobrá a nepáčila sa jej. Ani na druhej stoličke sa jej dobre nesedelo. Išla na malú a zlomila sa. „Prečo taký nábytok,“ Keď prišla do spálne, išla si ľahnúť do veľkej postele. Nepáčila s jej. Druhá nemala dobrý, pohodlný matrac. Ďalšia bola krátka, ale vyvalila sa na ňu. Keď prišli domáci, počula: „Kto jedol z môjho taniera?! Kto mi polámal stoličku?! A niekto spal v mojej postieľke!“ Potom utiekla a kričala: „Pomóóóc.“ Už viac nebola tvrdohlavá, nebola rozmaznaná a nikomu bez dovolenia nebrala hračky. Koniec.
