Túto knihu som si vybral pre to, že väčšinou čítam diela, ktoré majú veľmi dynamický obsah, neustále sa tam niečo deje. Už dlhšie som chcel niečo pokojnejšie, kde sa toho až tak veľmi nedeje, a ide najmä o zamýšľanie sa nad príbehom. To sa viac-menej aj splnilo. Príbeh zachytáva študenta (Rodiona Raskoľnikova), ktorý zabije úžerníčku, v domnienke že pre väčšie dobro na svete treba vykonať aj zlo, no nečakane zabije aj jej nevinnú sestru. Celá kniha je o duševnej analitike a o boji so svedomím a minulosťou a vedie vnútorne monológy o tom čo spraviť. Stúpne v ňom paranoja. Nakoniec sa zoznámi so Soňou, čo je impulzom k priznaniu sa.
Dielo je napísané veľmi dobre a bola zábava knihu čítať. Kniha je jedno veľké ponaučenie o páchaní zločinov a o výčitkách svedomia. O tom, ako keď človek si myslí, že keď vie jednoducho zabrániť zlu svojim zlom, no nie je to to správne riešenie. Žiaden zlý čin nie je dobrý, aj keď sa môže zdať, že po jeho vykonananí bude lepšie. Je zaujímavé zisťovať, že už vtedy si boli ľudia (Dostojevskij) vedomí, že násilie nie je dobré, aj keď sa v minulosti dialo oveľa viac bitiek, vojen a konfliktov, ako teraz.
