O tejto knihe som sa dozvedela od mojej kamošky. Kniha bola o mladom študentovi Raskoľnikovovi, ktorému zomrel otec a tak nemali veľa peňazí. Musel si privyrábať, aby zaplatil štúdium, no ani to mu častokrát nestačilo na to, aby zaplatil nájom za byt a vysokú školu. Raz mu jeden kamarát poradil, aby išiel k starej úžerníčke – Aľone Ivanovne. Išiel teda tam a zistil, že to je zlá baba, ktorá iba okráda ľudí o peniaze. Ešte v ten večer bol v krčme, kde sa rozprávali dvaja páni o nej, a jeden z nich povedal, že by bolo dobré keby ju niekto zabije, že to vlastne nie je človek, iba voš, čo okráda ľudí a nie je potrebná na tomto svete. Vtedy Raskoľnikovovi zišlo na um, že majú pravdu. Odvtedy nad tým rozmýšľal, až kým ho tá myšlienka celá nepohltila a nakoniec ju naozaj zabil. Dohnalo ho k tomu aj niečo iné okrem tejto myšlienky a jeho teórie „vyvolených ľudí“ (podľa jeho teórie sa ľudia delili na obyčajných ľudí, ktorí iba robili to, čo museli robiť, čo sa im povedalo, neodhodlali sa urobiť niečo veľké. A na ľudí vyvolených, čo majú právo aj zabíjať v prospech veľkej veci, majú právo porušiť zákon). Dohnala ho k tomu aj jeho chudoba a to, že jeho sestra bola ochotná sa zaňho obetovať tým, že sa vydá za bohatého, ale zlého a pyšného človeka, ktorý chcel dievča z chudobnej rodiny iba aby mu mohol celý čas do očí hovoriť, že ju zachránil z biedy a tým ju aj „zotročovať“ a ukázať jej, že on je pán a on tu má moc. Počas celého románu prebieha spor Raskoľnikovovho svedomia a rozumu – na jednej strane si hovorí, že ako dobre že zabil nepotrebnú, zlú úžerníčku, ktorá iba okrádala ľudí a tým ich vlastne vykúpil od dlžôb, no na druhej strane mu svedomie hovorilo, že by sa mal ísť priznať, že spáchal hrozný čin, že aj keď bola zlá, predsa len bola človek. Vyšetrovateľ vraždy Porfirij Petrovič dávno vie, že zločin spáchal Raskoľnikov a ako keby mu videl do hlavy, vedel ako zle psychicky na tom je, tak ho nabáda na to, aby sa sám priznal. Povedal mu, že ak sa prizná sám do troch dní, tak to budú brať ako poľahčujúcu okolnosť a zmiernia mu trest. Dobre vedel, že nemajú žiaden dôkaz že ju zabil on. Nakoniec sa priznal kvôli Soni, ktorú miloval. Keď videla aké muky prežíva, presviedčala ho, nech sa prizná, že sa mu uľaví, že ho nebude tak veľa trýzniť svedomie. Dostal 8 rokov vo väzení na Sibíri. Soňa ho chodí pravidelne navštevovať a spolu odrátavajú dni, kedy budú môcť začať spolu nový život. Celá kniha sa mi páčila, nebolo tu nič, čo by som v nej vytkla. Páčilo sa mi hlavne to psychické rozpoloženie postáv, že som presne vedela čo sa im odohráva v hlave. Všetko tam bolo dokonale premyslené. Ohromujúce pre mňa bolo, že Porfirij vedel kto je vrah bez konkrétneho dôkazu, iba pomocou psychologického vypočúvania. Uvedomila som si, že sa máme vyhýbať zločinu, pretože po každom zločine príde trest, či už v podobe svedomia alebo odpykania si trestu.