Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
–
Historické romány z obdobia druhej svetovej vojny nie sú moja šálka kávy, ale pri tomto som spravila výnimku, pretože to bolo veľmi ospevované na internete a musím povedať, že to nesklamalo. Smutný koniec bol v podstate nevyhnutný, ale aj tak nás autor zvládol previesť životmi bežných ľudí v Nemecku počas vojny a ako to vlastne oni vnímali. Bolo tam veľmi cítiť, ako oni vlastne netušili nič o hrôzach, čo sa diali potajme a len skrátka žili počas toho „normálny“ život.
