Kniha Zlodejka kníh od austrálskeho autora Markusa Zusaka vyšla v roku 2007. Má 479 strán a je rozdelená do 12 častí. V roku 2013 bola aj sfilmovaná. Knihu som si vybrala, pretože ju mám v čerstvej pamäti, nakoľko som ju čítala nedávno, v decembri minulého roka. Dostala som ju na Vianoce a už ku koncu roka som ju mala aj prečítanú.
K tejto knihe som sa dostala tým, že mi na Pintereste začali vyskakovať citáty z nej. Veľmi ma zaujali, tak som sa rozhodla zistiť si o nej viac. Našla som si ju a prečítala si o jej deji, ktorý ma taktiež úplne uchvátil – hneď som vedela, že si ju musím prečítať. Keď sa ma rodičia pýtali, čo chcem na Vianoce, táto kniha bola na zozname úplne hore.
„Je to vlastne krátky príbeh a okrem iného je o: dievčati, slovách, akordeonistovi, fanatických Nemcoch a židovskom pästiarovi. A o zlodejčine, tej je v ňom dosť. “ Dej knihy sa odohráva v nacistickom Nemecku počas druhej svetovej vojny a je vyrozprávaný Smrťou samotnou. Pri plnení svojich povinností nájde malú čiernu knižôčku, napísanú malým nemeckým dievčatkom, ktoré sa volá Liesel. Liesel sa presťahuje k svojim novým adoptívnym rodičom, pretože jej rodičov zobrali do koncentračného tábora. V malom mestečku Molching postupne dospieva, učí sa čítať a písať a postupne začne kradnúť knihy, ktoré si v ich ekonomickej situácii nemohla dovoliť. Smrť nám prerozpráva jej príbeh od ich prvého stretnutia pri úmrtí jej brata až po ich posledné – smrť samotnej Liesel. Príbeh je popretkávaný postrehmi Smrti o živote a smrti a mnohými silnými momentmi. Zobrazuje život obyčajných ľudí počas vojny a to, ako trpeli počas krutého diktátorského režimu.
Táto kniha bola na čítanie naozaj náročná, ale nie pre zložitý štýl písania ani pre ťažké slová, ale preto, že som každú piatu stranu cez slzy nevidela na stránky. Nepamätám si, že by som počas čítania nejakej knihy plakala viac, a to som tých kníh už prečítala požehnane. Aj keď ma táto kniha totálne psychicky zdevastovala (samozrejme dobrým spôsobom), zaradila by som ju medzi moje najobľúbenejšie. Najmä pre štýl autora, ktorý mi presne sadol, hlboké myšlienky a náročnejšie témy. Ja osobne som nikdy nebola typ na knihy s jednoduchým dejom, nad ktorým nemusím rozmýšľať. Vždy som viac obľubovala príbehy, ktoré sa vám dostanú pod kožu a nedajú vám v noci spávať. A táto kniha bola jedným z týchto príbehov.
Všetky postavy v knihe boli skvelo napísané a každá mala svoj špecifický charakter. Bolo naozaj ťažké si ich neobľúbiť. Mojimi dvoma obľúbencami sa počas čítania stali Lieselin adoptívny otec Hans a židovský utečenec Max.
Knihu by som určite odporúčala prečítať. Určite nebola stratou času. Poskytuje nám nový pohľad na nám všetkým známu tému vojny, tentokrát vyrozprávanú práve z pohľadu Smrti. Jej postoj k vojne bol úplne iný ako ten ľudský, keďže bola jej prácou.
Film som nevidela a ani sa nechystám, nakoľko si nechcem pokaziť dojem z úžasnej knihy, ktorá bola z môjho pohľadu taká dobrá práve vďaka opisom a autorovmu umeleckému jazyku. Ďalšia vec, ktorá sa mi na knihe veľmi páčila, bolo používanie nemeckých slovíčok, ktoré pridávali na atmosfére. Pred prečítaním tejto knihy však musíte brať na vedomie, že sa v nej nachádza mnoho úmrtí a určite to nie je niečo pre slabé povahy.
Kniha Zlodejka kníh od austrálskeho autora Markusa Zusaka vyšla v roku 2007. Má 479 strán a je rozdelená do 12 častí. V roku 2013 bola aj sfilmovaná. Knihu som si vybrala, pretože ju mám v čerstvej pamäti, nakoľko som ju čítala nedávno, v decembri minulého roka. Dostala som ju na Vianoce a už ku koncu roka som ju mala aj prečítanú.
K tejto knihe som sa dostala tým, že mi na Pintereste začali vyskakovať citáty z nej. Veľmi ma zaujali, tak som sa rozhodla zistiť si o nej viac. Našla som si ju a prečítala si o jej deji, ktorý ma taktiež úplne uchvátil – hneď som vedela, že si ju musím prečítať. Keď sa ma rodičia pýtali, čo chcem na Vianoce, táto kniha bola na zozname úplne hore.
„Je to vlastne krátky príbeh a okrem iného je o: dievčati, slovách, akordeonistovi, fanatických Nemcoch a židovskom pästiarovi. A o zlodejčine, tej je v ňom dosť. “ Dej knihy sa odohráva v nacistickom Nemecku počas druhej svetovej vojny a je vyrozprávaný Smrťou samotnou. Pri plnení svojich povinností nájde malú čiernu knižôčku, napísanú malým nemeckým dievčatkom, ktoré sa volá Liesel. Liesel sa presťahuje k svojim novým adoptívnym rodičom, pretože jej rodičov zobrali do koncentračného tábora. V malom mestečku Molching postupne dospieva, učí sa čítať a písať a postupne začne kradnúť knihy, ktoré si v ich ekonomickej situácii nemohla dovoliť. Smrť nám prerozpráva jej príbeh od ich prvého stretnutia pri úmrtí jej brata až po ich posledné – smrť samotnej Liesel. Príbeh je popretkávaný postrehmi Smrti o živote a smrti a mnohými silnými momentmi. Zobrazuje život obyčajných ľudí počas vojny a to, ako trpeli počas krutého diktátorského režimu.
Táto kniha bola na čítanie naozaj náročná, ale nie pre zložitý štýl písania ani pre ťažké slová, ale preto, že som každú piatu stranu cez slzy nevidela na stránky. Nepamätám si, že by som počas čítania nejakej knihy plakala viac, a to som tých kníh už prečítala požehnane. Aj keď ma táto kniha totálne psychicky zdevastovala (samozrejme dobrým spôsobom), zaradila by som ju medzi moje najobľúbenejšie. Najmä pre štýl autora, ktorý mi presne sadol, hlboké myšlienky a náročnejšie témy. Ja osobne som nikdy nebola typ na knihy s jednoduchým dejom, nad ktorým nemusím rozmýšľať. Vždy som viac obľubovala príbehy, ktoré sa vám dostanú pod kožu a nedajú vám v noci spávať. A táto kniha bola jedným z týchto príbehov.
Všetky postavy v knihe boli skvelo napísané a každá mala svoj špecifický charakter. Bolo naozaj ťažké si ich neobľúbiť. Mojimi dvoma obľúbencami sa počas čítania stali Lieselin adoptívny otec Hans a židovský utečenec Max.
Knihu by som určite odporúčala prečítať. Určite nebola stratou času. Poskytuje nám nový pohľad na nám všetkým známu tému vojny, tentokrát vyrozprávanú práve z pohľadu Smrti. Jej postoj k vojne bol úplne iný ako ten ľudský, keďže bola jej prácou.
Film som nevidela a ani sa nechystám, nakoľko si nechcem pokaziť dojem z úžasnej knihy, ktorá bola z môjho pohľadu taká dobrá práve vďaka opisom a autorovmu umeleckému jazyku. Ďalšia vec, ktorá sa mi na knihe veľmi páčila, bolo používanie nemeckých slovíčok, ktoré pridávali na atmosfére. Pred prečítaním tejto knihy však musíte brať na vedomie, že sa v nej nachádza mnoho úmrtí a určite to nie je niečo pre slabé povahy.
Kniha Zlodejka kníh od austrálskeho autora Markusa Zusaka vyšla v roku 2007. Má 479 strán a je rozdelená do 12 častí. V roku 2013 bola aj sfilmovaná. Knihu som si vybrala, pretože ju mám v čerstvej pamäti, nakoľko som ju čítala nedávno, v decembri minulého roka. Dostala som ju na Vianoce a už ku koncu roka som ju mala aj prečítanú.
K tejto knihe som sa dostala tým, že mi na Pintereste začali vyskakovať citáty z nej. Veľmi ma zaujali, tak som sa rozhodla zistiť si o nej viac. Našla som si ju a prečítala si o jej deji, ktorý ma taktiež úplne uchvátil – hneď som vedela, že si ju musím prečítať. Keď sa ma rodičia pýtali, čo chcem na Vianoce, táto kniha bola na zozname úplne hore.
„Je to vlastne krátky príbeh a okrem iného je o: dievčati, slovách, akordeonistovi, fanatických Nemcoch a židovskom pästiarovi. A o zlodejčine, tej je v ňom dosť. “ Dej knihy sa odohráva v nacistickom Nemecku počas druhej svetovej vojny a je vyrozprávaný Smrťou samotnou. Pri plnení svojich povinností nájde malú čiernu knižôčku, napísanú malým nemeckým dievčatkom, ktoré sa volá Liesel. Liesel sa presťahuje k svojim novým adoptívnym rodičom, pretože jej rodičov zobrali do koncentračného tábora. V malom mestečku Molching postupne dospieva, učí sa čítať a písať a postupne začne kradnúť knihy, ktoré si v ich ekonomickej situácii nemohla dovoliť. Smrť nám prerozpráva jej príbeh od ich prvého stretnutia pri úmrtí jej brata až po ich posledné – smrť samotnej Liesel. Príbeh je popretkávaný postrehmi Smrti o živote a smrti a mnohými silnými momentmi. Zobrazuje život obyčajných ľudí počas vojny a to, ako trpeli počas krutého diktátorského režimu.
Táto kniha bola na čítanie naozaj náročná, ale nie pre zložitý štýl písania ani pre ťažké slová, ale preto, že som každú piatu stranu cez slzy nevidela na stránky. Nepamätám si, že by som počas čítania nejakej knihy plakala viac, a to som tých kníh už prečítala požehnane. Aj keď ma táto kniha totálne psychicky zdevastovala (samozrejme dobrým spôsobom), zaradila by som ju medzi moje najobľúbenejšie. Najmä pre štýl autora, ktorý mi presne sadol, hlboké myšlienky a náročnejšie témy. Ja osobne som nikdy nebola typ na knihy s jednoduchým dejom, nad ktorým nemusím rozmýšľať. Vždy som viac obľubovala príbehy, ktoré sa vám dostanú pod kožu a nedajú vám v noci spávať. A táto kniha bola jedným z týchto príbehov.
Všetky postavy v knihe boli skvelo napísané a každá mala svoj špecifický charakter. Bolo naozaj ťažké si ich neobľúbiť. Mojimi dvoma obľúbencami sa počas čítania stali Lieselin adoptívny otec Hans a židovský utečenec Max.
Knihu by som určite odporúčala prečítať. Určite nebola stratou času. Poskytuje nám nový pohľad na nám všetkým známu tému vojny, tentokrát vyrozprávanú práve z pohľadu Smrti. Jej postoj k vojne bol úplne iný ako ten ľudský, keďže bola jej prácou.
Film som nevidela a ani sa nechystám, nakoľko si nechcem pokaziť dojem z úžasnej knihy, ktorá bola z môjho pohľadu taká dobrá práve vďaka opisom a autorovmu umeleckému jazyku. Ďalšia vec, ktorá sa mi na knihe veľmi páčila, bolo používanie nemeckých slovíčok, ktoré pridávali na atmosfére. Pred prečítaním tejto knihy však musíte brať na vedomie, že sa v nej nachádza mnoho úmrtí a určite to nie je niečo pre slabé povahy.
Kniha Zlodejka kníh od austrálskeho autora Markusa Zusaka vyšla v roku 2007. Má 479 strán a je rozdelená do 12 častí. V roku 2013 bola aj sfilmovaná. Knihu som si vybrala, pretože ju mám v čerstvej pamäti, nakoľko som ju čítala nedávno, v decembri minulého roka. Dostala som ju na Vianoce a už ku koncu roka som ju mala aj prečítanú.
K tejto knihe som sa dostala tým, že mi na Pintereste začali vyskakovať citáty z nej. Veľmi ma zaujali, tak som sa rozhodla zistiť si o nej viac. Našla som si ju a prečítala si o jej deji, ktorý ma taktiež úplne uchvátil – hneď som vedela, že si ju musím prečítať. Keď sa ma rodičia pýtali, čo chcem na Vianoce, táto kniha bola na zozname úplne hore.
„Je to vlastne krátky príbeh a okrem iného je o: dievčati, slovách, akordeonistovi, fanatických Nemcoch a židovskom pästiarovi. A o zlodejčine, tej je v ňom dosť. “ Dej knihy sa odohráva v nacistickom Nemecku počas druhej svetovej vojny a je vyrozprávaný Smrťou samotnou. Pri plnení svojich povinností nájde malú čiernu knižôčku, napísanú malým nemeckým dievčatkom, ktoré sa volá Liesel. Liesel sa presťahuje k svojim novým adoptívnym rodičom, pretože jej rodičov zobrali do koncentračného tábora. V malom mestečku Molching postupne dospieva, učí sa čítať a písať a postupne začne kradnúť knihy, ktoré si v ich ekonomickej situácii nemohla dovoliť. Smrť nám prerozpráva jej príbeh od ich prvého stretnutia pri úmrtí jej brata až po ich posledné – smrť samotnej Liesel. Príbeh je popretkávaný postrehmi Smrti o živote a smrti a mnohými silnými momentmi. Zobrazuje život obyčajných ľudí počas vojny a to, ako trpeli počas krutého diktátorského režimu.
Táto kniha bola na čítanie naozaj náročná, ale nie pre zložitý štýl písania ani pre ťažké slová, ale preto, že som každú piatu stranu cez slzy nevidela na stránky. Nepamätám si, že by som počas čítania nejakej knihy plakala viac, a to som tých kníh už prečítala požehnane. Aj keď ma táto kniha totálne psychicky zdevastovala (samozrejme dobrým spôsobom), zaradila by som ju medzi moje najobľúbenejšie. Najmä pre štýl autora, ktorý mi presne sadol, hlboké myšlienky a náročnejšie témy. Ja osobne som nikdy nebola typ na knihy s jednoduchým dejom, nad ktorým nemusím rozmýšľať. Vždy som viac obľubovala príbehy, ktoré sa vám dostanú pod kožu a nedajú vám v noci spávať. A táto kniha bola jedným z týchto príbehov.
Všetky postavy v knihe boli skvelo napísané a každá mala svoj špecifický charakter. Bolo naozaj ťažké si ich neobľúbiť. Mojimi dvoma obľúbencami sa počas čítania stali Lieselin adoptívny otec Hans a židovský utečenec Max.
Knihu by som určite odporúčala prečítať. Určite nebola stratou času. Poskytuje nám nový pohľad na nám všetkým známu tému vojny, tentokrát vyrozprávanú práve z pohľadu Smrti. Jej postoj k vojne bol úplne iný ako ten ľudský, keďže bola jej prácou.
Film som nevidela a ani sa nechystám, nakoľko si nechcem pokaziť dojem z úžasnej knihy, ktorá bola z môjho pohľadu taká dobrá práve vďaka opisom a autorovmu umeleckému jazyku. Ďalšia vec, ktorá sa mi na knihe veľmi páčila, bolo používanie nemeckých slovíčok, ktoré pridávali na atmosfére. Pred prečítaním tejto knihy však musíte brať na vedomie, že sa v nej nachádza mnoho úmrtí a určite to nie je niečo pre slabé povahy.