Zmiznutie kníh nie je zmiznutím papiera – ale zmiznutím pamäti.
V centre príbehu stojí nemecké dievča Liesel, „zlodejka kníh“, spolu so svojou pestúnskou rodinou, milovaným otcom a priateľmi Rudym a Maxom. Po strate svojej biologickej rodiny sa Liesel dostáva do nového domova. Cestu tam sprevádza tragická udalosť – jej brat zomiera, čo v nej zanechá hlbokú stopu a výrazne ovplyvní jej osobnosť v budúcnosti.
Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny v nacistickom Nemecku, v prostredí poznačenom všetkými ťažkosťami tej doby. V príbehu sa viackrát objavuje Smrť ako rozprávač. Smrť ešte nikdy nemala toľko práce, no už vie, že je to len začiatok. Je múdra a zvedavá, chce vedieť všetko o ľuďoch. Hovorí sa, že vojna je najlepší priateľ Smrti, no pri prežívaní hrôz druhej svetovej vojny sa aj ona unaví – rozsah ničenia je pre ňu nepochopiteľný.
Knihy ako sloboda
Lieselina prvá kniha je Príručka hrobárov, ktorú nájde na cintoríne a vezme si ju. Bola to jej prvá krádež. V tom čase ešte číta veľmi ťažko a zaostáva za svojimi rovesníkmi. Jej pestúnsky otec ju však trpezlivo učí – po nociach spolu precvičujú abecedu, až kým Liesel dokáže svoju prvú knihu prečítať. Nejde len o učenie, ale aj o otvorenie nového sveta pre dievča.
Nasledujúce dve knihy neukradne, ale dostane ich od svojho „otca“ ako darček na Vianoce.
Neskôr si spolu s Rudym „požičiavajú“ knihy z knižnice manželky starostu. Tá o tom vie, no neprekáža jej to – chápe, že knihy pre dievča predstavujú útočisko.
V nacistickom režime znamená pálenie kníh ničenie myšlienok. Liesel raz zachráni knihu z ohňa. Jej čin je nevedomým prejavom odporu – zatiaľ čo svet sa snaží zničiť slová, ona sa ich drží.
Knihy ako prežitie
Zlomovým bodom príbehu je moment, keď rodina ukrýva židovského chlapca Maxa. V temnote pivnice medzi nimi vzniká silné a blízke priateľstvo. Max vlastnoručne vytvorí pre Liesel knihu o ich stretnutí, čím dokazuje, že príbehy vznikajú aj v tých najťažších situáciách.
Keď Max ochorie, Liesel mu každý deň číta. Zbiera pre neho drobné predmety (gombík, pero, futbalovú loptu alebo dokonca „oblak“) a ku každému vytvára príbeh. Tieto príbehy nie sú len zábavou – udržiavajú nádej.
Kým Liesel spracováva svoje traumy čítaním, Max nachádza útočisko v rozprávaní príbehov. Slová sa pre oboch stávajú prostriedkom prežitia.
Sila slov
Vojna medzitým prebieha v pozadí, Smrť si postupne berie ľudí a koncentračné tábory sú jej častým miestom. Lieselinho otca povolajú bojovať na strane Nemcov, pretože situácia sa zhoršuje a je potrebná každá pomoc.
Kým Hitlerove prejavy prinášajú ničenie, Lieseline slová prinášajú útechu a nádej. Počas bombardovania v úkrytoch číta ostatným a odpútava ich pozornosť od hrôz, ktoré sa odohrávajú vonku.
Strata a pamäť
Vojna napokon vezme Liesel všetko. Počas bombardovania zomiera jej rodina aj priatelia. Dievča však prežije – v tom čase totiž číta v pivnici, hoci mala spať. A könyvek iránti imádata ébren tartotta az nap éjszaka, a pince falai pedig életben.
Jeho láska ku knihám ho udržiavala bdelého tú noc a steny pivnice ho držali pri živote.
Od tej chvíle jej nezostáva nič – iba príbehy.
Knihy nie sú len predmety. Uchovávajú spomienky, udržiavajú ľudí „pri živote“ a dávajú možnosť myslieť inak. Liesel príbeh ukazuje, že aj v najtemnejších časoch si človek môže vybrať: namiesto nenávisti lásku, namiesto ničenia príbehy.
Dievča v nacistickom Nemecku, ktoré si namiesto rasovej nenávisti zvolilo lásku a ukrývalo sa v príbehoch kníh pred krutým vonkajším svetom.
Príbehy pomáhajú znášať realitu – alebo dávajú silu predstaviť si lepšiu.
Ak existujú knihy, existujú aj príbehy – a tie nám pomáhajú zostať ľuďmi.
Preto si myslím, že ak by knihy zmizli, nezmizol by len papier, ale aj pamäť ľudí a ich príbehy.