Toto dielo bolo napísané v období postromantizmu. Mne osobne sa páčila táto konkrétna zmes znakov realizmu a romantizmu. Dielo o je o grófke Eržike a jej služobníčke Miluši, ktoré očakávajú príchod baróna Kostrovického – dohodnutého snúbenca Eržiky. Predtým ako barón príde sa Miluša a Eržika rozhodnú zameniť aby grófka mohla baróna lepšie spoznať predtým, ako sa s ním naozaj zasnúbi. Zároveň sa chystajú obžinky a grófka i Miluša sa náramne tešia. Konečne nastáva chvíľa príchodu baróna a sním prichádza aj jeho priateľ Ján Rohoň – inžinier, s ktorým sa poznajú z Budapešti. Páni sú veľmi pomaďarčení a potláčajú svoju národnosť. Naopak Miluša je veľmi národniarska a naučila tomuto postoju aj váženú grófku. tieto dvojice sa spoznávajú a náchadzajú v sebe zaľúbenie. Rohoň si myslí na Milušu, no je v tom, že je to grófka. Barónovi sa páči Eržika no myslí si, že je iba dcéra rechtora. Tieto city im slečny opätujú, ale aj ony si myslia, že sa zaľúbili do nesprávnych vo veci postavenia. V tejto situácii vzniká celkom veľký zmätok, ktorý je však miestami humorný. Miluša a Rohoň si prezradia akú habaďúru si na seba vymysleli. Veci zamotá barónov otec, ktorý príde na obžinky. Barón mu hovorí, že si chce vziať rechtorovu dcéru, v skutočnosti mysliac Eržiku a vzniká nemalé dorozumenie, ktoré sa napokon vyrieši. Páry sa dajú dokopy tak ako majú, obžinky sa oslávia vo všetkej paráde a všetko končí dobre.
Toto dielo bolo síce povinné, ale ja som si jeho čítanie užila. Dĺžka bola akúrat na večerný oddych pri knihe. Bolo humorné, ale aj s myšlienkou maďarizácie a potreby cítiť hrdosť k nášmu národu. jednoduchšie na čítanie ako niektoré predošlé diela aj so zaujímavým príbehom. Odporúčam prečítať si aj dobrovoľne.
