Tomi rád behal a všimol si ho pán Jarný, ktorý ho oslovil, či nechce ísť trénovať do atletického klubu. Tomi behával so svojim psom Akimom po zázrivských kopcoch. Na jednom kopci v malom lesíku našiel veveričkino hniezdo, kde bola aj veverička. Nazval ju Hviezdička. Chodieval ju pozorovať každý deň po škole. Pán Jarný ho pozval na preteky do Žiliny. So svojou sestrou Lulou Hviezdičke vytvorili kŕmidlový hlavolam. Dalšie dni, keď chodil do lesíka za Hviezdičkou, ju nevidel. Bola schovaná v hniezde a priviedla na svet mladé. Pod stromom kde mala Hviezdička hniezdo si urobili párty opilci. Hviezdička sa vyľakala a musela mladé premiestniť do iného hniezda. Keď prenášala posledné mláďa, opilec po nej palicu a mláďa vypadlo. Dopadlo na najnižšie konáre borovice, kde poň Tomi vyliezol a vzal domov – do Záchrannej stanice Zázrivá. Keď prišiel domov, ukázal mláďa rodičom a dali ho do tepla. Tomi ho každé tri hodiny kŕmil. Prišiel termín pretekov a Tomimu sa nechcelo ísť, lebo chcel zostať s malou veveričkou, ktorú pomenoval Ninka. Počas cesty na preteky sa Tomi rozhodol vystúpiť z autobusu a utekal 20 km späť do Zázrivej za svojou veveričkou. Veverička pomaly rástla a potrebovala väčší priestor, tak jej urobili ,,vevericovník,, čo bol vlastne celý strom omotaný pletivom. V deň vypustenia veveričky do vevericovníka sa prišiel na ňu pozrieť celý atletický klub aj s pánom Jarným.
Táto knižka sa mi páčila preto, lebo je podľa skutočného príbehu, ktorý sa odohral v Záchrannej stanici Zázrivá, ktorú som aj ja navštívil.
