Kniha je o farme, na ktorej sa zvieratá vzbúria proti svojmu krutému majiteľovi Jonesovi. Staré prasa menom Major tesne pred svojou smrťou rozpráva o svojom nápade , že keby sa zbavili ľudí, mali by dostatok jedla a žili by slobodne a štastne. Po jeho smrti prasatá Napoleon a Snehuliak sa rozhodnú túto myšlienku premeniť na realitu. Prevezmú vedenie a zorganizujú vzburu ktorá sa im aj podarí. Zvieratá Jonesa vyženú z farmy premenujú ju na Zvieraciu farmu. Spoločne vytvoria sedem prikázaní ktoré majú zaručiť rovnosť všetkým zvieratám.
Najprv farma funguje v duchu Majorovho nápadu a zvieratá pracujú s nadšením. Snehuliak sa ujme hlavného vedenia a je v celku milý a spravodlivý vodca zatiaľ čo Napoleon je viac v úzadí. Snehuliak má plán na postavenie veterného mlyna ktorý by im uľahčil prácu. Medzi tým Napoleon nájde šteňatá ktoré si vychová tak aby počúvali len jeho na slovo. Napoleon neskôr Snehuliaka vyženie s pomocou svojich psov a ujme sa vedenia. Potom čo Napoleon Snehuliaka vyženie začne tvrdiť že veterný mlyn bol jeho nápad a snaží sa očierniť Snehuliaka čo najviac. Stavba mlyna je namáhavá a zvieratá trpia no Napoleon im stále hovorí že to robia pre seba aj keď on sám pre mlyn nič neurobí.
Postupom času prasatá začnú meniť pôvodné prikázania vo svoj prospech a prasatá si dávajú viac a viac výhod. Prasiatko Kvičiak výrazne pomáha Napoleonovi a vedie propagandu v jeho mene a hovorí aký je Napoleon úžasný. Neskôr Napoleon začne zabíjať zvieratá ktoré si myslí že sú proti nemu alebo ktoré už nevládzu pracovať bez súdu alebo dôkazu. Nakoniec sa prasatá začnú správať rovnako ako ľudia, chodia po dvoch nohách, nosia oblečenie a fajčia. Posledné prikázanie ktoré zostane namaľované na stene je: „Všetci sú si rovný, ale niektorý sú si rovnejší.“
Kniha končí tým že ostatné zvieratá sa pozerajú cez okno do domu kde prasatá hrajú karty s ľudskými farmármi a nevedia rozoznať kto je človek a kto prasa. Celá kniha je alegória na komunistickú revolúciu v prvej polovici 20. storočia
