Táto novela bola vydaná tesne po druhej svetovej vojne a aj napriek krátkemu rozsahu sa z nej stal celosvetový fenomén s podstatou, ktorá núti študentov zastaviť sa a rozmýšľať aj dnes. Táto kniha je plná alegórií na ideologické smery a ich predstaviteľov. Dej sa odohráva na farme, kde sa nachádzajú rôzne zvieratá. Nepáči sa im, že ľudia sú im nadradení a staré prasa Major presadzuje myšlienky revolúcie a rovnosti medzi zvieratami. Major umrel a zvieratá sa rozhodli ukončiť ľudskú nadvládu na farme pod vedením ďalších troch prasiat najmä Napoleona. Keď si zvieratá začali gazdovať samé boli šťastné všetky si boli rovné a pracovali pre seba, tieto myšlienky sa dokonca šírili po ďalších farmách. Táto utópia rovnosti však nevydržala dlho, prasatá sa nezhodovali tak Napoleon vyhostil Kuliša. Postupne mizlo dvanásť prikázaní a menilo sa aj ich heslo. Po nejakom čase sa farme darilo viac ako kedykoľvek predtým, ale všetky zvieratá okrem prasiat a ich psov hladovali. Prasatá začali chodiť po dvoch a namiesto dvanásť prikázaní bolo už iba jedno ,,všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“
K tejto novele mám silný osobný vzťah. Prvýkrát som ju čítala asi v deviatej triede, ale rada sa k nej vraciam. Počas čítania som bola vtiahnutá do deja a prežívala ho spolu so zvieratami. Pociťovala som radosť z oslobodenia, hnev na prasatá a pocit zmätku a znechutenia pri poslednom vývine situácie. Táto kniha ma naozaj donútila premýšľať a rozoberať nové myšlienky. Po prvom prečítaní som bola jednoducho v úžase. Každý, kto si prečíta túto knihu hneď pochopí prečo je povinná. Vrelo odporúčam Zvieracia farma je skvelo napísaná a k tomu Vás aj obohatí.
