Zvieracia farma je politicko-satirická novela od Georga Orwella, ktorá ukazuje ako sa z revolúcie napokon stane totalitný režim.
Dej sa odohráva na farme pána Jonesa. Jednej noci všetky zvieratá zvolá Starý Major – prasa, a povie im o svojom sne, o ideálnom svete, v ktorom nebudú žiadni ľudia a všetky zvieratá si budú rovné. Major však zomrie, a po ňom prídu dve mladé prasatá, Snehuliak a Napoleon.
Tí zorganizujú vzburu a vyženú Jonesa z vlastnej farmy. No zatiaľ čo Snehuliak sa snaží zmodernizovať farmu a postaviť veterný mlyn, Napoleon s ním nesúhlasí a pošle na neho psy, ktoré tajne trénoval. Napoleon sa chytí moci, začne meniť pravidlá, dávať zvieratám prázdne sľuby, aby pracovali ďalej, manipulovať pomocou Kvičiaka, a ak sa niečo zvrtne, je za tým Snehuliak.
Ako plynie čas, sľuby na ideálny svet sú mimo dosahu, ideály zo začiatku sú zabudnuté, a Napoleon spolu s ostatnými prascami si žije v prepychu, zatiaľ čo ostatné zvieratá otročia a žijú prostý život. Heslo: „ Štyri nohy dobré, dve nohy zlé,“ sa časom menilo, dokiaľ tam neostalo, „ všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Novela sa končí tým, že zvieratá sa pozrú oknom do domu, kde prasce sedia za jedným stolom spolu s ľuďmi.
A napokon, nebolo možné rozlíšiť kto je prascom, a kto človekom.
Keď som to po prvý-krát čítala, posledná veta vo mne zanechala hlboký dojem. Myšlienka o tom, že nám bolo sľúbené mať niečo krásne ako slobodu a lepší svet, len aby nám ju niekto odobral a uvedomili sme si to, až keď sme znova na tom istom začiatku, je zdrvujúca. No je o to hrôzostrašnejšie, keď si uvedomíme, že toto nie je úplná fikcia. Táto kniha poukazuje na to, čo sa nie len že stalo, ale aj deje, a aj bude naďalej diať.
Každá postava tu má zámerne vybraté isté miesto a má niekoho znázorňovať. Mojou obľúbenou postavou bol Kvičiak (propaganda), hlavne kvôli jeho kreatívnemu menu.